|
Pár popoludní som počúvala v rádiu čítanie z knihy Štrnásť zastavení Bedřicha Fučíka (1985 samizdat, 1992). Eseje o priateľoch, básnikoch, o jednej skupine českých rytierov. Fučík (teda tento INÝ Fučík) vyjadruje obdiv k „tvorcom“, sám k nim patriac. Jeho živé slová a úvahy vytvárajú jasné presvetlené obrazy. „Zastavuje“ pri Jakubovi Demlovi, Janovi Zahradníčkovi, ale i F. X. Šaldovi či Vančurovi. Má výnimočný štýl, […]
|
|